ZLATÝ VEK PAROCHNE
HISTÓRIA VZNIKU PAROCHNE
Parochňa je v rovesníkom našej civilizácie. O používaní parochne sa dozvedáme z dokumentov Asýrie, Babylonu, starovekého Egypta a aj Sumerského kráľovstva. Na čo bola v tých vzdialených časoch potrebná parochňa a prečo ju starovekí ľudia tak milovali? Existujú dve základné logické vysvetlenia.
1. Náboženstvo. Keď dievčatá a chlapci dosiahli dospelosť, obetovali svoje vlasy bohom: oholili si hlavu a nasadili si parochňu. Nosili ich ľudia všetkých vrstiev – od faraónov a kňazov až po obyčajných ľudí.
2. Horúce podnebie. Otázka hygieny v takom podnebí ako je údolie Nílu bola veľmi akútna. Preto sa holenie hlavy stalo veľmi pohodlným riešením. Pri západe slnka absencia vlasov dodávala príjemný chládok a cez deň parochňa chránila hlavu pred slnečnými lúčmi.
Z čoho sa vyrábali parochne
Len faraóni a šľachta si mohli dovoliť parochne vyrobené z prírodných ľudských vlasov. Išlo o mimoriadne zložité konštrukcie, ktorých výroba zabrala veľa času a vyžadovala si špeciálne zručnosti. Klasická farba bola čierna, no neskôr sa objavili aj viacfarebné parochne – modrá a žltá.
Obyčajní ľudia si vystačili s parochňami vyrobenými z konských vlasov, ovčej a byvolej vlny, v horšom prípade vyrábali parochne z kúdele. Objaviť sa v egyptskej spoločnosti bez parochne si mohli dovoliť len cudzinci na návšteve.
ZLATÉ ČASY PAROCHNÍ
Začali sa v 16.–17. storočí. A to všetko vďaka anglickej kráľovnej Alžbete I. Kráľovná po tom, čo prekonala kiahne, takmer úplne prišla o svoje krásne ryšavé vlasy. A jediné správne rozhodnutie v tejto situácii bolo nosiť parochňu, čo sa aj podarilo. A dvoranom nezostávalo nič iné, len nasledovať príklad jej Veličenstva. Mimochodom, kráľovský šatník obsahoval viac ako 80 parochní rôznych farieb.
O módnom triumfe anglickej kráľovnej sa rýchlo dozvedeli vo Francúzsku, kde vládol Ľudovít XIV. Kráľ Slnko mal na hlave efektnú plešinu, takže parochňa prišla vhod. Louis sa však neobmedzoval iba na svoju osobu - zaviazal celú ušľachtilú mužskú spoločnosť pri dvore nosiť tento módny doplnok. A čoskoro prišla móda na účesy so stočenými lokňami v štýle allonge aj na dámy.
Dlhé vlasy boli symbolom vysokého postavenia. Dámy vyššej spoločnosti si na hlavu stavali celé miniatúry s loďami, kvetmi, ovocím, pierkami, stovkami špendlíkov a drahých kameňov. Niekedy museli ísť na ples v koči sediac na podlahe, aby si nezničili svoje vlasy.
Ľudovít XIV. zvýšil armádu kaderníkov na 5000 ľudí, aby mohol zabezpečiť parochne celej šľachte. Mimochodom, práve vtedy sa objavila profesia „kaderník“, čo v preklade z nemčiny znamená „vytvárať parochne“.
Plešatosť sa stala čiernou škvrnou na povesti človeka a ľudia museli vynaložiť veľké úsilie, aby zakryli vypadávanie vlasov. A parochne boli také atraktívne, že ich móda sa rýchlo rozšírila po celej Európe.
PAROCHNE A ARISTOKRACIA
Parochne s dlhými vlasy sa stali symbolom aristokracie, takže každý vážený občan mal aspoň 3 parochne:
Čierna sa nosila ráno;
Hnedá sa nosila počas dňa;
Biela - na slávnostný večer.
Ak v šatníku nebola svetlá pokrývka hlavy, parochňa tmavej farby bola veľkoryso poprášená alebo posypaná bežnou múkou, alebo púdrom.
Problém hygieny
Ak sa vrátime v čase a analyzujeme, prečo muži a ženy nosili parochne, môžeme nájsť aj ďalší dobrý dôvod, prečo tieto doplnky milovali. Vši boli až do 19. storočia vážnym problémom ľudstva, preto sa ľudia ostrihali a tým vyriešili otázku hygieny. A hoci sa tieto malé parazity objavili aj v parochniach, zbaviť sa ich bolo oveľa jednoduchšie – stačilo parochňu vyvariť.
